sadneš si ,tak sedíš a čo!.....počuvaš však tie ostro paratelne čo nezplietaju tvoju dušu
slová...nezdielam no chapem ...dnes pod klobúkom aby ukryla si tvár,tak v zátiší domova
kde rozpušťa sa všeličo aj čas ....dnes som klobučnik no nekuzlim....
pokecáte _?...o čom ! o klobuku čo zahaluje kúsky vašej pleti . o sonetach ... bez sonát.....o rukach
o očiach ,lebo ide aj o ne.........nechcem: vidím jej... oč...i krasa smiechu zmenila sa na opuchy, plačlive rana tie iste ako aj večer ...myšlienkami ubíja sa celá ....odpusť že nedokažem objať ta ......pred okamihom sedeli sme pri čaji oh bože ...čo sa to deje zdnami tolky žial a jedna slza ..i ked silna chceš byť predčím prosimta ...predomnou? pred klobučníkom nejde sa ukryť ...mami prosím plač .....sama vieš že hojí dušu
netrap sa nestracaj sa v hmle ved je to len opar vrstva prachu čo pominie v ten spravny čas........aka bolestna to tažoba leží ti na pleciach ...ved ja to viem .......neboj
Komentáre