naposledy

štve ma tato biela obrazovka ...štve ma čas ktorý nevyužívam pre svoj prospech...neštvú ma cesty ktorými sa potulujem ..ked sa prevažam krajinami ..nemôžem povedať že doposial som si ich nevšímala...len teraz by som nechcela už nič iné ..a predsa jedno ...len jedno a potom viac a viac...snad to raz poviem potom by som im to mohla nejako oplatit ...štvu ma spomienky ked som hrávala na duše ľudí a potom nič ...čím dalej sa zaklínadlo mojej schranky zahaluje pustými činmi či slizkosťou mojho srdca ...trest bolesť ...každeho len nie mna.. tym viac mam pocit ze to co som (: ....je nieco (:A ja neviem prísť na to co .Ludia ktorí si v tomto momente povedia ze tapam(: hej to su tí co si odžili a prezili (: ja si odžívam a prežívam ....a v podsate by ma nemalo štvať to co ma stve pretoze su to take hluposti a ko samotne slova co vychádzaju iba z cisto círeho subjektu respektíve mna ......A tak sa smejem a celý moj povrch je nabitý pozitívnou energiou ...Hej tak pôsobím ::A SOM ? vela vecí ma naplnuje vela s tých okolo mna dejucich sa situácii..... nemôzu sa len tak stratiť v mojom srdci ...a hudba znie a ja viem ze štestí je krasna vec ...Zijem v písmenách a v živote snaži m sa tiež len ci to je pravda to povie mi možno jež tam pri studnicke ...pardon v studnicke plavajuci hore pupkom (: a je mi smutno ze sa stratil ---------